Od roku 2013, po Majdanovom povstaní v Kyjeve, zostáva osud krajiny v patovej situácii. Na spoločenskej úrovni je názor rozdelený: na jednej strane sú nacionalisti a prozápadní ľudia, na druhej strane proruskí. Ukrajina čelí hraničnej kríze po anexii Krymu Ruskom a konflikte v Donbase, ktorý trvá od roku 2014 a pri ktorom zahynulo viac ako 14 000 ľudí.[1].

            V dôsledku týchto vnútorných a vonkajších nepokojov sa Ukrajina ocitla medzi dvoma sférami vplyvu[2]. Z hľadiska vonkajšej diplomacie je totiž fakt, že Rusko chce udržať Ukrajinu v zóne svojho vplyvu, zatiaľ čo západné krajiny, EÚ aj NATO, sa snažia zvýšiť svoju prítomnosť v krajine zo strategických dôvodov - najmä kvôli prístupu k Čiernemu moru.[3]. Ukrajina, podobne ako Gruzínsko, navyše požiadala o členstvo v Európskej únii a NATO, proti čomu Rusko dôrazne protestuje.[4]V tomto svetle treba vnímať aj nedávne vojenské kroky.

            Od roku 2014 sa zintenzívnili a prehĺbili kontakty medzi EÚ a NATO a Ukrajinou, partnerstvá, vojenské cvičenia, ako aj bilaterálne vzťahy s členskými krajinami NATO.

            Napríklad na európskej úrovni bola v roku 2017 podpísaná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou a európsky program bezvízového styku pre ukrajinských občanov.[5]. V októbri 2021 sa v Kyjeve konal 23. samit EÚ/Ukrajina[6] a v decembri toho istého roku sa v Bruseli konal samit EÚ s krajinami Východného partnerstva vrátane Ukrajiny, ktorého cieľom bolo zmierniť napätie s Ruskom.[7].

            NATO napriek odporu Ruska zachováva politiku otvorených dverí pre členstvo Ukrajiny v aliancii[8]. Podpora NATO má podobu celého radu opatrení pomoci a podpory prostredníctvom 16 programov budovania kapacít a trustových fondov[9]. Okrem toho bola na samite NATO vo Varšave v roku 2016 spustená platforma NATO-Ukrajina pre boj proti praktikám hybridnej vojny[10]. Agentúra NATO pre informácie a komunikáciu (NCIA) a Ukrajina nedávno podpísali nové memorandum o porozumení o spolupráci na technologických projektoch[11].

            Spomedzi členských štátov NATO a EÚ sa na partnerstve a prehlbovaní spoločných záujmov s Ukrajinou, vrátane obrany, najviac podieľajú Poľsko a pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko, Estónsko). Príkladom je Lublinský trojuholník, ktorý vznikol v júli 2020 a spája Poľsko, Litvu a Ukrajinu.[12]. Aby sme pochopili túto väčšiu blízkosť medzi týmito národmi, musíme si uvedomiť ich históriu; bývalá Poľsko-litovská republika, neskôr Poľské veľkokniežatstvo, bola vždy hlavnou stávkou v stratégii kontroly regiónu, či už zo strany Poliakov, nepriateľov Prusov, ale veľkých spojencov Francúzov, alebo Ruského impéria. Treba tiež pripomenúť, že Kyjev bol prvým hlavným mestom Rusov, kým sa nepresťahovali do Moskvy. Ukrajina je krajina, ktorej nezávislosť je výsledkom dohôd, ktoré nie sú staré a boli podpísané v roku 1991. Najprv tu vládla Poľsko-litovská republika, potom ruskí cári, pre ktorých bol tento región sýpkou až do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1989.

            Rusko však má v úmysle udržať svoje pozície, zvýšiť počet ruských vojakov pozdĺž ukrajinskej hranice (situácia pred 24. februárom 2022), zorganizovať niekoľko vojenských cvičení so svojimi spojencami, ako nedávno s Bieloruskom[13]. Čína nedávno deklarovala svoju podporu Rusku v tejto kríze[14]. Niektoré členské krajiny NATO dokonca vyjadrujú skepsu voči vstupu Ukrajiny do aliancie, najmä z dôvodu jej hospodárskych, sociálno-politických a energetických záujmov s Ruskom (Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Maďarsko).[15]. Tu treba chápať napätie, ktoré vzniklo v dôsledku dohôd o ťažbe a dodávkach ruského plynu do Európy.

            Početné rusko-americké stretnutia a návštevy amerických predstaviteľov v Európe, ako napríklad návšteva štátneho tajomníka Blinkena, ktorý sa zaoberá súčasnou situáciou na Ukrajine, ukazujú, že táto krajina zostáva viac ako kedykoľvek predtým hranicou medzi Východom a Západom, a to nielen z vojenského a sociálno-ekonomického hľadiska, ale aj z geopolitického hľadiska.[16]. Napriek snahám Američanov a Francúzov zabrániť eskalácii rusko-ukrajinských vzťahov zostáva budúcnosť tejto "hranice" neistá[17].

Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN