Konflikt v Jemene: málo známy front Iránu a Saudskej Arábie

            Blízky východ je dejiskom odvekého súperenia, ktoré v posledných desaťročiach, najmä od založenia štátu Izrael v roku 1948, nabralo znepokojujúci spád. Toto napätie je dôsledkom etických, náboženských a ekonomických rozporov o nadvládu jednej alebo druhej zúčastnenej mocnosti v regióne. Na jednej strane totiž stoja arabské krajiny sunnitského moslimského vierovyznania vrátane Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Kataru a Iraku - ktoré majú už niekoľko storočí dosť konfliktné vzťahy - a na druhej strane Turecko, tiež sunnitské, ale iného etnika ako Arabi, ktoré je v mnohých bodoch stále v opozícii. Je tu aj Irán, moslimská krajina, hoci šiitská, úhlavný nepriateľ sunnitov, spojenec Libanonu, ktorého história je bližšie ku katolíckym kresťanom na Západe, ale vládnu mu šiiti. Napokon, v centre tohto nestabilného regiónu je mladý židovský štát Izrael, ktorý sa zdá byť odhodlaný získať späť územia stratené pod rímskou nadvládou od roku 63 pred Kristom. Situácia je čoraz kritickejšia, najmä preto, že v minulom a tomto storočí vypuklo niekoľko kríz: vojna v roku 1948, suezská vojna v roku 1956, šesťdňová vojna v roku 1967, vojna o prevahu v roku 1967, jomkippurská vojna v roku 1973, prvá libanonská vojna v roku 1982 a druhá libanonská vojna v roku 2006. V súčasnosti je jednou z hlavných oblastí napätia a obáv malá krajina na Arabskom polostrove, Jemen.

            Od roku 2014 sužovaná občianskou vojnou a druhýkrát od roku 1994[3]Konflikt v Jemene je menej medializovaný ako konflikt v Iraku a Sýrii. Proti sebe stoja na jednej strane húsíovia, ktorí kontrolujú veľkú časť severu krajiny (vrátane hlavného mesta Saná), a na druhej strane jemenské vládne sily lojálne exilovému prezidentovi Hádímu, ktoré pôsobia najmä na juhu a východe Jemenu.[4]. Do konfliktu sú zapojené aj ďalšie bojujúce strany, napríklad separatisti z Južnej prechodnej rady, ktorí kontrolujú Aden a jeho okolie.[5].

            Pri analýze príčin a priebehu tejto vojny si všimneme, že Jemen, napriek tomu, že je najchudobnejšou krajinou Arabského polostrova, je predovšetkým strategickým miestom[6]. Nachádza sa pozdĺž prielivu Bab el Mandeb, na polceste medzi Červeným morom a Adenským zálivom, a je križovatkou námornej dopravy zo Suezského prieplavu (Egypt), Akabského zálivu (Saudská Arábia a Izrael) a Indického oceánu.[7]. Nachádza sa oproti Džibuti, kde sa nachádzajú francúzske, americké a čínske vojenské základne, a Somálsku, ktoré čelí pirátstvu a islamskému radikalizmu.[8].

            Dôvodom, prečo treba tento ozbrojený konflikt brať vážne, okrem úmrtí, ktoré spôsobuje, je skutočnosť, že sa týka najchudobnejšieho regiónu polostrova v celom arabskom svete, ktorý je však strategický. Jemen, ktorý leží pri prielive Bab El-Mandeb, na polceste medzi Červeným morom a Adenským zálivom, je dôležitou námornou obchodnou križovatkou pre všetok tovar prichádzajúci zo Suezského prieplavu, ktorý kontroluje Egypt, z Akabského zálivu, o ktorý sa delia Izrael a Saudská Arábia, ale aj z Indického oceánu.

            O kontrolu nad Jemenom v súčasnosti bojujú dve mocnosti: Irán a Saudská Arábia.[9]. Hútiov, šiitov rovnako ako väčšinu Iráncov, logisticky a vojensky podporuje Teherán, a dokonca majú podporu libanonského Hizballáhu, ktorý tiež podporuje Irán.[10]. Táto iránska podpora predstavuje nebezpečenstvo pre Rijád, ktorý ju považuje za manéver obkľúčenia zo strany šiítov, pričom napätie medzi ním a Teheránom už dosiahlo vrchol. Napätie v ďalších arabských krajinách, ako je Bahrajn, Irak, Sýria a Libanon[11]. Tieto problémy sú zámienkou, na ktorú sa odvoláva Saudská Arábia, aby od roku 2015 zasiahla do jemenského konfliktu, vytvorila koalíciu s niekoľkými spojeneckými krajinami a zvýšila počet náletov na oblasti kontrolované húsíami (operácie Rozhodujúca búrka a Obnovenie nádeje)ako aj prostredníctvom vojenskej podpory jemenských vládnych síl.[12]. Spojené arabské emiráty, spojenec Rijádu, podporujú separatistické sily na juhu, ktoré sú tiež rivalmi húsíov[13].

            Bojujúcim stranám sa dostalo veľkej zahraničnej podpory v podobe zbrojenia. V prípade Saudskej Arábie Rijád využíva americkú a britskú podporu, najmä pri výcviku svojich pilotov stíhačiek na lietadlá vyrobené v Spojených štátoch alebo v Európe[14] - t. j. vo Francúzsku pri predaji lietadiel Rafales. Na námornom fronte má Saudská Arábia aj európske a americké vybavenie[15]. 15] Saudi sa tiež snažia doplniť svoje zásoby rakiet od Američanov[16]. Okrem Spojených štátov a Veľkej Británie dodávajú zbrane koalícii vedenej Saudskou Arábiou aj Francúzsko, Kanada, Taliansko a Španielsko[17]. Medzi európske krajiny, ktoré povolili vývoz do Saudskej Arábie, patrí aj Belgicko[18]. Saudské kráľovstvo je v dôsledku svojej účasti vo vojne v Jemene najväčším dovozcom zbraní na svete, pričom v rokoch 2016 až 2020 sa jeho dodávky zvýšia o 61%[19]. Rijád nakúpil od Francúzska vojenský materiál v hodnote takmer 1,4 miliardy eur a v Jemene sa našli francúzske zbrane[20]. 20] Saudská Arábia bola v minulom roku tretím najväčším zákazníkom Talianska na Blízkom východe a v severnej Afrike. 21] Sériové čísla na nájdených úlomkoch bomby naznačovali, že ich vyrobila talianska spoločnosť RWM, dcérska spoločnosť nemeckej spoločnosti Rheinmetall.

            Spojenci v Perzskom zálive dostávajú moderné zbrane od Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov[23]. Naopak, v Jemene sú zbrane používané jemenskou armádou prevažne ruskej konštrukcie, zatiaľ čo húsíovia využívajú iránsku podporu prostredníctvom dodávok rakiet a protitankových zbraní[24]. Húsíovia nedávno získali nový typ bezpilotného lietadla Delta a nový model pozemnej riadenej strely[25]. Hútiovia majú niekoľko typov bezpilotných lietadiel, z ktorých niektoré sú miestnej výroby: Samad-3, ktorý môže byť vybavený 18 kg výbušnín, s doletom 1 500 km a maximálnou rýchlosťou 250 km/hod; Qasef-1 a Qasef-2 s doletom 150 km pri zaťažení 30 kg výbušnín; a napokon prieskumné bezpilotné lietadlá krátkeho doletu, ako sú Rased (35 km), Hudhhud (30 km) a Raqib (15 km).[26].  

            Podobne ako Libanon s Hizballáhom, Irak s proiránskymi milíciami, Sýria s Asadom, aj Jemen je jedným z hlavných frontov, na ktorom proti sebe stoja sunnitská Saudská Arábia a šiitský Irán.[27]. Nie je to len občianska vojna, ale aj vojna o vplyv[28]. Konflikt v Jemene navyše krajinu hospodársky vyčerpal[29]. Okrem najzávažnejších humanitárnej krízy vo svete, ľudia sú často zbavení medzinárodnej pomoci, ktorú odvádzajú húsíovia aj ústredná vláda[30]. Podľa riaditeľa Svetového potravinového programu (WFP) sa len v hlavnom meste Saná dostáva k občanom v núdzi len 40 % darov a v severnej bašte povstaleckých milícií dostáva pomoc len tretina[31].

            V posledných mesiacoch sa v dôsledku patovej situácie v tomto konflikte, bombardovania saudskoarabských a emirátskych území húsíjmi, znásobili rokovania Saudskej Arábie a Iránu s cieľom normalizovať svoje vzťahy, ktoré sú prerušené od roku 2016, a ukončiť boje.[32]. Ich výsledky zostávajú neisté...

Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN