Domov > Migračná kríza na poľsko-bieloruskej hranici: nový front medzi Ruskom a Európou
Po balkánskej trase sa stáva problémom nová migračná trasa do západnej Európy: trasa z Bieloruska.
Od leta 2021 sú litovskí, lotyšskí a poľskí pohraničníci svedkami čoraz väčšieho prílevu migrantov, ktorí nelegálne prekračujú ich hranice[1]. Podľa orgánov troch členských štátov EÚ väčšina migrantov pochádza z Blízkeho východu (Irak, Sýria, Jemen) a subsaharskej Afriky a do Bieloruska prichádza lietadlom buď z Moskvy, alebo z Blízkeho východu, pričom ceny sa blížia k tisícom dolárov, a to za pomoci bieloruských cestovných kancelárií a orgánov vydávajúcich víza[2].
Európske krajiny tieto praktiky odsudzujú ako "hybridnú vojnu" organizovanú Minskom, ktorej cieľom je destabilizovať EÚ. Je to reakcia na sankcie EÚ zavedené po potlačení protestov počas volieb v roku 2020 políciou a na únos letu spoločnosti Ryanair Atény - Vilnius do Minska v máji 2021.[3].
S cieľom chrániť vonkajšie hranice EÚ a zadržať tieto migračné toky Lotyšsko a Litva vyhlásili výnimočný stav a začali s výstavbou múrov pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom.[4]. Pokiaľ ide o Poľsko, okrem výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený vo všetkých pohraničných obciach s Bieloruskom, úrady posilnili ploty, ako aj policajnú a vojenskú prítomnosť pozdĺž hraničnej línie (418 km).[5]. Poľsko, podobne ako Lotyšsko a Litva, nedávno schválilo výstavbu múru, ktorá sa začne v decembri 2021.[6].
Existuje aj vojenská podpora zo zahraničia, napríklad z Veľkej Británie, ktorá vyslala tím 10 vojakov na podporu svojich kolegov pri prieskume.[7]. Ostatné európske krajiny, ako napríklad Česká republika a Litva, nedávno ponúkli Poľsku pomoc[8].
Susedia Bieloruska majú diplomatické prostriedky, ktorými sa môžu pokúsiť zmierniť túto migračnú krízu. NATO, USA a tri pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko a Estónsko) vyjadrili Poľsku podporu[9]. Humanitárnu pomoc migrantom, ktorí zostali na bieloruskom území, ponúkli vlády Poľska a pobaltských štátov[10].
Migračná kríza je tiež súčasťou čisto geopolitického kontextu.
Od sporných volieb v roku 2020 sa vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom zhoršili, pričom EÚ zaviedla sankcie voči bieloruským predstaviteľom[11]. V reakcii na to sa prezident Lukašenko rozhodol zastaviť zatýkanie migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy cez bieloruské územie.[12]. Bieloruské a ruské ozbrojené sily zároveň zorganizovali niekoľko vojenských cvičení pozdĺž hraníc s Poľskom a Litvou, ako napríklad ZAPAD[13]. Krátko pred zrážkami na hraničnom priechode Kuźnica v dňoch 15.-16. novembra 2021 sa uskutočnilo nové nečakané cvičenie[14]. Mnohí svedkovia z radov pohraničnej stráže uvádzali prítomnosť bieloruských alebo dokonca ruských kománd medzi migrantmi, ktorí boli považovaní za civilistov[15]. Na viacerých miestach na hraniciach boli poľskí policajti a vojaci napadnutí rôznymi spôsobmi: ničením plotov, hádzaním projektilov, použitím oslepujúcich laserov[16]atď.
V súvislosti s migračnou krízou sme viac ako kedykoľvek predtým svedkami dezinformácií a politického a mediálneho tlaku[17]. Médiá sú čoraz viac protipoľsky naladené, čo opäť dokazuje prípad moderátora Azarioneka na národnom kanáli CTV, bieloruskej obdobe francúzskej TF1 alebo belgickej RTBF/VRT[18].
Incidenty na poľsko-bieloruskej hranici tak predstavujú nielen migračnú krízu, ale aj nový geostrategický front medzi Ruskom a Európou.
© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN