Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Austrália na úkor Európy?

            Dva týždne predtým vo Washingtone predstavil prezident Joe Biden spolu so svojimi britskými a austrálskymi kolegami Borisom Johnsonom a Scottom Morrisonom trojstranné obranné partnerstvo AUKUS "v oblasti bezpečnosti, kybernetickej obrany, umelej inteligencie a kvantových technológií s cieľom čeliť vplyvu Číny".[1]. Okrem "spojenia súčasných amerických spojencov a partnerov" v Atlantiku a Tichomorí (Joe Biden) ide o "spoluprácu pri zachovaní bezpečnosti a stability v Indopacifiku", ako aj o "pomoc Austrálii pri získaní flotily ponoriek s jadrovým pohonom" (Boris Johnson).[2]. Scott Morrison zasa spresní, kde sa ponorky budú stavať (Adelaide, Austrália) v spolupráci s Britmi a Američanmi, a zdôrazní, že "Austrália sa nesnaží získať jadrové zbrane ani civilný jadrový potenciál".[3].

            Podobne ako Čína, aj Francúzsko vyjadrilo svoj hnev nad oznámením tohto partnerstva a jeho nespokojnosť sa rozšírila po celej Európe. V roku 2016 totiž Austrália podpísala zmluvu s francúzskym námorným priemyslom na nákup 12 ponoriek s konvenčným pohonom.[4]. Oznámenie o partnerstve s AUKUS spôsobilo zrušenie austrálskej zmluvy s Francúzskom, čím Francúzsko prišlo o 56 miliárd eur.[5]. Viaceré európske krajiny už vyjadrovali obavy o svoje miesto spojenca USA v NATO a pracovali na väčšej strategickej autonómii.[6]. Francúzsko chcelo pripomenúť svoju úlohu a prítomnosť v indo-pacifickom regióne, najmä s prezidentom Bidenom a austrálskym premiérom Morrisonom, a dokonca aj s ich partnermi, ako je indický premiér Naréndra Módí[7].

            Dokonca aj Európska únia vyjadrila znepokojenie, najmä preto, že oznámenie o vytvorení AUKUS prišlo v predvečer prezentácie stratégie Európskej únie (EÚ) pre Indopacifik v Bruseli.[8].

            Pri bližšom pohľade na obsah a kontext partnerstva AUKUS však vidno, že ide len o pokračovanie vzťahov medzi USA, Britániou a Austráliou. Je potrebné pripomenúť, že tieto tri krajiny spájajú mnohé ďalšie bezpečnostné a obranné dohody vrátanePäť očí"vrátane Kanady a Nového Zélandu[9]. Okrem toho sa Veľká Británia snaží zvýšiť svoju prítomnosť vo svete v rámci "Globálnej Británie" a jej členstvo v partnerstve AUKUS už teraz svedčí o geopolitickom úspechu Londýna.[10]. Partnerstvo AUKUS bolo najmä na úkor Francúzska, ktoré malo tiež stratégiu partnerstva pre indo-pacifickú oblasť (os Paríž-New Delhi-Canberra).[11].

            Európska únia, podobne ako USA, Veľká Británia a Austrália, sa naďalej angažuje v indo-pacifickom regióne, ale v hospodárskej oblasti. Európska stratégia je založená na viacerých projektoch vrátane dohôd o voľnom obchode s Austráliou, Novým Zélandom a Indonéziou a dohôd o partnerstve s Malajziou a Thajskom.[12]. Európania sa chcú v Indopacifiku presadiť aj prostredníctvom ďalších partnerstiev, ktoré sa týkajú riadenia oceánov, digitálnych technológií, zmeny klímy, ako aj výskumu a zdravia.[13]. Tento región predstavuje pre Európu "12 000 miliárd eur ročných investícií, čo je dvakrát viac ako Spojené štáty", a je "druhým najväčším vývozným trhom Európskej únie".[14]. Ako zdôrazňuje Josep Borell, "Európska únia zohráva veľmi dôležitú úlohu, pričom nezanedbáva ani oblasť bezpečnosti.Európska strategická autonómia". zostáva najmä ekonomická.[15]. V oblasti obrany sú členské štáty EÚ naďalej rozdelené, v neposlednom rade aj preto, aby si zachovali životne dôležité vzťahy so Spojenými štátmi.[16].

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN