Západ dáva viac priestoru svojmu nepriateľovi: radikálnemu islamu

            V súčasnosti je spoločnosť na Západe konfrontovaná s čoraz znepokojujúcejším fenoménom, a to radikálnym islamom. Čoraz častejšie sa kladú otázky, ako sa s tým vysporiadať[1]. Mnohé médiá, politici a akademici sa však týmto problémom venujú bez analýzy príčin. Dnes sme svedkami opakovania chýb, ktoré sa stali už predtým[2]. Postup Západu voči radikálnemu islamu je veľmi podobný postupu voči Iránu v čase revolúcie v rokoch 1978-1979 a opäť postupu voči arabským krajinám v rokoch 2010-2011.[3]. Je zaujímavé pripomenúť, že lídri v uvedených krajinách už boli konfrontovaní s problémom radikálneho islamu a snažili sa ho potlačiť.[4].

            Odvtedy však západné vlády zaujali prístup, ktorý sa zameriava najmä na ľudské práva a demokraciu na úkor reality na Blízkom východe (sociokultúrne rozdiely).[5]. Rovnaké rozhodnutia boli prijaté v súvislosti s Tuniskom, Egyptom a Sýriou[6]. V oboch prípadoch na seba výsledky nenechali dlho čakať (zhoršenie politickej krízy, zvýšenie represií, občianska vojna).[7].

            Tieto udalosti poukazujú na nedostatky a nevýhody návrhu mäkká sila na Západe, najmä v Európe. V súčasnosti sa Európska únia a do istej miery aj Spojené štáty snažia viac presadzovať hodnoty, ako sú ľudské práva a demokracia, a sankcionovať rôzne krajiny, ktoré ich oficiálne nedodržiavajú (Irán, Sýria...).[8].

            Vo svetle súčasných udalostí od 70. rokov 20. storočia má západná politika presadzovania hodnôt zmiešané výsledky. Prispela síce k sociálno-ekonomickému rozvoju európskeho susedstva, ale zároveň vytvorila javy, ako sú migračné krízy, ktoré čiastočne exportovali radikálny islam na Západ, ako to od roku 2015 pozorujeme (útoky, rastúca neistota v mestách, nepokoje na vonkajších hraniciach) v Európe[9]. Obraz západných sankcií má aj svoju temnú stránku, pretože neprispeli k zmene režimu a/alebo správy vecí verejných, nieto ešte k odstráneniu radikálneho islamu.[10]. Viedli tiež k prehĺbeniu vzťahov medzi krajinami, ktoré predstavujú pre Západ problém.[11]. Môžeme pripomenúť prípady Sýrie a Iránu, ktoré zintenzívnili svoje kontakty s Čínou a Ruskom[12]. Tieto dve krajiny majú navyše vo svete významnú sféru vplyvu, a to aj v Afrike a Latinskej Amerike.[13]. Prostredníctvom takejto geopolitickej siete sa konštatuje, že presadzovanie hodnôt a sankcie za ich nedodržiavanie sú nielen neúčinné, ale aj ľahko obchádzateľné[14]. Niekedy mali opačný účinok (občianska vojna, humanitárna kríza...), čo čiastočne prispelo k šíreniu radikálneho islamu na Západe.[15]. Nemožno konštatovať, že Západ nechtiac poskytol radikálnemu islamu viac priestoru na svojom vlastnom území.

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN