Diplomacia USA a boj proti terorizmu

Je chybou predpokladať, že diplomacia môže vždy vyriešiť medzinárodné spory, ak existuje "dobrá vôľa" a "ochota dohodnúť sa".

Henry A. Kissinger

Úvod

Súčasná diplomacia, ktorej tradičné chápanie navrhuje chápať "spôsob vedenia vonkajších záležitostí subjektu medzinárodného práva mierovými prostriedkami a predovšetkým prostredníctvom rokovaní"[1]Okrem multilaterálnych organizácií sa vyznačuje širokým poňatím vykonávania štátnych záležitostí, ktoré zahŕňa množstvo neštátnych subjektov - nazývaných aj mimovládne organizácie. Vzhľadom na svoju zložitosť zostáva tento nástroj jednou z hlavných zložiek moci krajiny. Diplomatické postupy preto podliehajú neustálym úpravám[2]Európska únia má za sebou dlhú históriu práce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá si vyžaduje inovatívne prístupy na účinnú ochranu národných záujmov.

Boj proti terorizmu zostáva jednou z priorít súčasnej americkej administratívy. Ako zdôraznil prezident Obama na nedávnom Summit Bieleho domu o boji proti násilnému extrémizmuTeroristické organizácie ako Al-Káida a Islamský štát predstavujú "naliehavú" hrozbu[3] pre bezpečnosť Spojených štátov, ako aj amerických spojencov a partnerov. Hoci v protiteroristickej politike USA existuje určitá kontinuita, je nevyhnutné súhlasiť s Tinou Kaidanowovou, koordinátorkou Úradu ministerstva zahraničných vecí pre boj proti terorizmu, že povaha teroristickej hrozby je rôznorodá a neustále sa vyvíja, čo si vyžaduje neustále prispôsobovanie prístupu USA[4].

Vzhľadom na globálny rozmer teroristickej hrozby je diplomacia ústrednou inštitúciou v protiteroristickom úsilí vlády USA, ktorá je úzko prepojená so zahraničnými diplomatickými misiami. Ako uvádza Haris Pesto, " boj proti teroristickej sieti, akou je Al-Káida, si vyžaduje spoluprácu mnohých krajín, keďže táto sieť pôsobí na celom svete. Účinná protiteroristická diplomacia spája všetky tieto činnosti do jedného celku "[5].

Colin Powell povedal: " diplomacia predstavuje prvú obrannú líniu tohto národa a zároveň jednu z našich najsilnejších útočných zbraní vo vojne proti terorizmu "[6]. Preto, aby bolo možné rozoznať váhu modernej diplomacie v protiteroristickej stratégii USA, je potrebné položiť si otázku: "Aké sú hlavné charakteristiky USA v boji proti hrozbám, ktoré predstavujú tieto teroristické skupiny?         
 
Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné preskúmať metódy, ktoré americká diplomacia využíva na budovanie koalícií a spolupráce so svojimi medzinárodnými partnermi. Tieto metódy, ktoré zahŕňajú priamu diplomaciu, diplomaciu medzinárodných organizácií, tzv. expedičnú diplomaciu, ako aj verejnú diplomaciu, budú predmetom tejto analýzy.

I. PRIAMA DIPLOMACIA

II. DIPLOMACIA MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ

III. EXPEDIČNÁ DIPLOMACIA

IV. VEREJNÁ DIPLOMACIA

ZÁVER

Diplomacia je stále dôležitou súčasťou celkovej stratégie Spojených štátov v boji proti medzinárodnému terorizmu. Terorizmus je zároveň stále aktuálnejšou a v niektorých častiach sveta aj naliehavejšou hrozbou. Toto nebezpečenstvo, ktorého povaha sa v priebehu času neustále vyvíja, sa podľa koordinátorky Úradu ministerstva zahraničných vecí pre boj proti terorizmu Tiny Kaidanowovej zameriava na miestne ciele[62]. Diplomacia USA sa tak priamo zapája do tejto spolupráce na všetkých úrovniach - medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej[63]. 63] Navyše v čoraz zložitejšom prostredí toto usporiadanie zahŕňa množstvo neštátnych aktérov. Kľúčovým aspektom rokovaní americkej diplomacie je podpora úsilia o rozvoj protiteroristických kapacít partnerov USA. Pomoc a koordinácia USA so spojeneckými a partnerskými krajinami sa poskytuje predovšetkým prostredníctvom viacerých bilaterálnych stretnutí. Kľúčovú úlohu v tejto súvislosti zohráva minister zahraničných vecí Kerry. Mnohostranná spolupráca - ako napríklad Globálne fórum pre boj proti terorizmu (GCTF) alebo nedávny samit Bieleho domu o boji proti násilnému extrémizmu - však zostáva kľúčovým faktorom americkej diplomatickej stratégie. To isté platí pre medzinárodné a regionálne organizácie, ktoré Spojeným štátom umožňujú do určitej miery obmedziť finančné náklady na rôzne vonkajšie operácie, ako aj získať väčšiu legitimitu v boji proti terorizmu. Je dôležité zdôrazniť, že boj proti terorizmu je pre americkú administratívu nadradený ostatným medzinárodným otázkam, čo znamená, že USA nevylučujú podanie spojeneckej ruky krajinám, ktorých politické charakteristiky sú len minimálne, ak vôbec, kompatibilné s charakteristikami USA[64]. 64] Keďže hlavným cieľom americkej diplomacie je zabezpečiť, aby teroristi nemali žiadne miesto, ktoré by sa dalo charakterizovať ako "bezpečné útočisko", expedičná diplomacia je nevyhnutnou súčasťou tejto celkovej diplomatickej stratégie. Jeho úlohou je totiž poskytovať účinný prístup k informáciám na mieste a zabezpečovať stálu komunikáciu s medzinárodnými partnermi. Úloha verejnej diplomacie v boji proti terorizmu je tiež kľúčová pre úspech globálnej diplomatickej stratégie USA. Pochopenie cieľov medzinárodnými partnermi je základom budovania medzinárodných koalícií a spolupráce. Užitočnosť verejnej diplomacie zvyšuje aj skutočnosť, že spektrum jej vplyvu sa rozširuje nielen na politických predstaviteľov, ale aj na verejnosť v krajinách postihnutých terorizmom, ako aj na samotných aktivistov. Účinnosť tohto prístupu zvyšuje zvýšené využívanie kybernetických technológií, ktoré sa stali kľúčovým aspektom tohto úsilia. V poriadkuHlavnou charakteristikou americkej diplomacie je snaha spojiť čo najviac aktérov, aby spojili svoje sily v boji proti hrozbe medzinárodného terorizmu.

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN