Vzácne zeminy: zbraň nielen diplomatická na medzinárodnej scéne

            V médiách, či už v reklamách, spravodajských reláciách alebo televíznych správach, sa často diskutuje o jednej konkrétnej téme: zelenej energii. V súvislosti s prírodnými katastrofami, ako sú záplavy v Nemecku a Belgicku (júl 2021) alebo lesné požiare v okolí Stredozemného mora (august 2021), čoraz viac politikov upozorňuje na klimatickú krízu.[1]Trvajú tiež na postupnom využívaní zelenej energie, najmä obnoviteľných zdrojov energie (fotovoltaické panely, veterné turbíny) a elektromobilov.[2].

            Je zaujímavé, že medzi materiálmi používanými na výrobu tejto alternatívnej energie sú vzácne zeminy, skupina 17 chemických prvkov (skandium, ytrium a 15 lantanoidov), ktoré sa stali základným prvkom pre mnohé high-tech odvetvia (najmä vojenské) a nízkouhlíkové technológie (magnety pre veterné turbíny).^[3]. Používajú sa v digitálnej oblasti, napríklad indium pre dotykové obrazovky, ako aj neodým, gálium, dysprózium a praseodým pre fotovoltaické panely, veterné turbíny a elektrické autá.[4].

            Vlastnosti týchto vzácnych zemín (vysoká tepelná stabilita, vysoká elektrická vodivosť, silný magnetizmus) umožnili výrazné zvýšenie výkonu technológií a zároveň zníženie množstva spotrebovaných materiálov.[5]. 

            Produkcia v baniach na vzácne zeminy sa však za 25 rokov takmer strojnásobila, z 80 000 ton v roku 1995 na 213 000 ton v roku 2019, pričom Číne dominuje produkcia (62 %), ďaleko pred USA (12 %) ... a Mjanmarskom (10 %).[6]. 

           Len Čína vyprodukuje 85 % vzácnych zemín spotrebovaných v roku 2019[7].  

           Pokiaľ ide o rozdelenie zásob podľa odhadov Geologickej služby Spojených štátov (USGS): viac ako tri štvrtiny týchto zásob (t. j. až 120 miliónov ton) majú tri krajiny sveta: Čína, Brazília a Vietnam.[8]. Veľké zásoby však existujú aj v Indii a Rusku[9].

            Ťažba vzácnych zemín má však niekoľko nevýhod: toxicita odpadu, znečistenie pôdy a vody (podzemnej)[10]. Podľa novinára a odborníka na vzácne zeminy Guillauma Pitrona, autora knihy Vojny vzácnych kovov  (2018), na získanie jedného kilogramu gália, ktoré sa používa aj v úsporných žiarovkách, je potrebné vyťažiť 50 ton horniny[11]. Toyota Prius obsahuje 1 kg neodýmu v motore a 10 kg lantánu v batérii.[12]. Pokiaľ ide o veterné turbíny offshorePoužívajú motory s priamym pohonom a vyžadujú alternátor s permanentným magnetom; každý z nich obsahuje približne 600 kg vzácnych zemín (dysprózia a neodýmu) na megawatt výkonu.[13].

            Okrem toho existujú ďalšie dva problémy, tentoraz týkajúce sa výroby a vývozu/dovozu týchto zdrojov: (1) geologická kritickosť vzácnych zemín (napr. ich dostatočnosť na pokrytie budúcich potrieb), (2) bezpečnosť dodávok krajín, ktoré sú ich spotrebiteľmi, na čele s USA, Európou a Japonskom, so zreteľom na geoekonomické otázky a environmentálne vplyvy^[14]. 

            USA a EÚ sa snažia diverzifikovať svoje zdroje dodávok vzácnych zemín, aby znížili svoju závislosť od Číny.[15]. Na dosiahnutie tohto cieľa USA v marci 2021 obnovili ťažbu v bani Mountain Pass, ktorá je od roku 2000 opustená, zatiaľ čo EÚ chce vytvoriť alianciu na zabezpečenie dodávok[16]. Projekt Enviree financovaný Európskou komisiou^[17]Európa skúma aj ďalšiu možnosť, ako zvýšiť svoju nezávislosť: zhodnocovanie odpadu z európskych baní na výrobu vzácnych zemín na svojom území. 

           Aj v Európe sa na vnútroštátnej úrovni, so zameraním na recykláciu, skúmajú dva veľké európske ťažobné projekty (Norra Karr vo Švédsku a Kvanefjeld v Grónsku).^[18]. Dokonca aj vo Veľkej Británii, ktorá nedávno vystúpila z EÚ, sa stavia prvý veľký závod na spracovanie vzácnych zemín, a to práve v Hulle (severné Anglicko).[19].

            Je zrejmé, že vzácne zeminy a zelená energia sú prínosom pre digitálny svet, ale postupne sa stali novou diplomatickou zbraňou; podobne ako predtým ropa medzi Západom, arabskými krajinami a Ruskom.

           Tentoraz ide o nové súperenie medzi Čínou a Západom, ktoré má technologický vplyv na ich príslušné odvetvia (prípady Huawei, Google a Tesla).[20]. Čína už v roku 2010, počas napätia vo Východočínskom mori pri ostrovoch Senkaku/Diaoyu, použila vzácne zeminy ako prostriedok nátlaku na Japonsko, keď pozastavila vývoz týchto kovov z Číny do Japonska, ktoré tak dočasne prišlo o zdroje pre svoj digitálny priemysel.^[21].

           V roku 2013 sa v správe amerického Kongresu uvádza: "Čínsky takmer monopol [na výrobu vzácnych zemín] predstavuje riziko, že sa stane hrozbou pre národnú bezpečnosť.[22]. Zelená energia" teda znamená "geopolitický záujem".

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN