Irán ako nový partner čínsko-ruskej aliancie voči Západu

            Dušanbe, hlavné mesto Tadžikistanu, 2021. Členské krajiny ŠOS (Šanghajskej organizácie pre spoluprácu) prijali členstvo Iránu[1]. Irán ako deviaty členský štát vojenskej organizácie, ktorá zahŕňa nielen Rusko a Čínu, ale aj Indiu, Pakistan a krajiny Strednej Ázie (s výnimkou Turkménska a Afganistanu), posilňuje svoje postavenie a postavenie čínsko-ruskej aliancie na Blízkom východe.[2]. Okrem toho je Irán jednou z tranzitných krajín novej Hodvábnej cesty, ktorá spája Čínu s Európou cez Strednú Áziu, Rusko a Blízky východ.[3]. Po druhé, Irán sa nedávno zúčastnil na niekoľkých námorných cvičeniach v Indickom oceáne s Ruskom a Čínou.[4].

            Súčasné západné sankcie voči Iránu posilnili vzťahy Teheránu s Áziou na úkor európskych krajín, ktoré sa stále snažia udržať vzťahy s Iránom.[5]. Na rozdiel od Spojených štátov a Kanady majú európske krajiny stále diplomatické misie v Teheráne a napriek extrateritoriálnej povahe sankcií USA úplne neprerušili svoje obchodné vzťahy.[6]. Nedávne zriadenie mechanizmu INSTEX Francúzskom, Nemeckom a Veľkou Britániou je toho dôkazom.[7]. Neskôr sa k mechanizmu pripojilo niekoľko európskych krajín vrátane krajín Beneluxu, Škandinávie a Fínska.[8].

            Rusko, Čína a Irán však zintenzívnili svoje partnerstvo, a to nielen vojenské, ale aj hospodárske.[9]. Členstvo v ŠOS umožňuje Iránu prístup na trhy ostatných členských krajín a zachovanie jeho energetickej pozície v Ázii.[10]. Krajiny ŠOS tvoria "najmenej 50 % svetovej populácie a viac ako 20 % svetového HDP".[11]. Podobne ako hospodárske partnerstvá s Čínou[12]Irán už podpísal zmluvu o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou, ktorú tvoria Rusko, Bielorusko a Kazachstan, ako aj Arménsko a Kirgizsko.[13]. Podľa štatistík zostáva Čína najväčším obchodným partnerom Iránu (24,8% celkového obchodu na roky 2019-2020)[14]. Pokiaľ ide o obchod medzi Iránom a piatimi krajinami Eurázijskej hospodárskej únie (EEÚ), iránske orgány zaznamenali za prvých sedem mesiacov roku 2020 nárast o 14%, pričom celkový objem predstavuje najmenej 7 miliónov ton a celková hodnota približne 2,5 miliardy USD.[15].

            Napriek americkým a európskym sankciám sa vývoz iránskej ropy nezastavil a snahy arabských krajín Perzského zálivu (Saudskej Arábie) kompenzovať účinky západných sankcií na dovoz ropy v niektorých krajinách zvýšením ťažby ropy narazili na mnohé obmedzenia a prekážky, ako napríklad dôsledky jemenského konfliktu na bezpečnosť ropnej infraštruktúry (sabotáže, útoky dronov)[16]. Dokonca aj Katar udržiaval vzťahy s Iránom počas embarga v rokoch 2017-2021 z energetických a strategických dôvodov (plynové polia v Perzskom zálive zdieľané s Iránom, uzavreté hranice so susednými arabskými krajinami).[17].

            Napokon, v reakcii na americké vojenské rozmiestnenie v Ázii a Európe Rusko a Čína vnímajú Irán ako nového partnera, ktorý im umožní udržať si zónu vplyvu proti západným rivalom (USA, NATO,...), ako aj chrániť svojich spoločných spojencov (prípad Sýrie).[18]. Členstvo Iránu v ŠOS len potvrdzuje spojenectvo Ruska, Číny a Iránu, ktoré sa vojensky a hospodársky presadí proti Západu nielen v Perzskom zálive, ale aj v Indickom oceáne, Čínskom mori a dokonca aj v Európe.

© 2022 Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN