Vzťahy Katar-Irán-Turecko: trio regionálnych hráčov

            Napriek ukončeniu saudskoarabského embarga v rokoch 2017-2021 sa vzťahy medzi Dauhou a Teheránom udržiavajú a prehlbujú. To isté platí aj pre vzťahy medzi Dauhou a Ankarou[1].

            V prípade Turecka Ankara rozšírila kapacitu svojej vojenskej základne v Dauhe a rozmiestnila tam viac ako 5 000 vojakov.[2]. Bolo podpísaných niekoľko obranných dohôd, napríklad dohoda o výcviku pilotov v Turecku z júna 2021.[3]. V marci 2022 na Medzinárodnej výstave námornej obrany v Dauhe (DIMDEX) podpísali katarské ministerstvo obrany a štyri obranné spoločnosti vrátane dvoch tureckých dohôd a zmlúv o službách a transfere technológií[4].    

            Katar zasa poskytol tureckému hospodárstvu 15 miliárd dolárov, a to aj v čase, keď turecká líra výrazne oslabila (2018).[5]. V roku 2020 Turecko previedlo 10 % akcií Istanbulskej burzy cenných papierov na Katarský investičný orgán[6]. Tá kúpila za 1 miliardu USD prevod 42 % akcií jedného z najväčších tureckých nákupných centier Istinye Park, ktoré sa nachádza na Katarskej ulici v Istanbule.[7]. Len v roku 2020 predstavovali celkové investície z Kataru do Turecka 22 miliárd dolárov[8]. V roku 2021 sa táto suma zvýšila na $ 33,2 miliardy, čím sa Katar stal druhým najväčším investorom v krajine.[9]. Od vytvorenia Turecko-katarský vysoký strategický výbor v roku 2014 bolo podpísaných 80 dohôd o spolupráci v mnohých oblastiach[10].

            Okrem toho počas pozemného, námorného a leteckého embarga dostávala Dauha dodávky z tureckých a iránskych lietadiel a lodí.[11]. Len v júni 2017 okrem prvej lode so 4 000 tonami potravín, ktorá sa plavila do Dauhy, poslala Ankara do Kataru už 105 nákladných lietadiel s potravinovou pomocou.[12]. Teherán zároveň vyslal štyri nákladné lietadlá s potravinami a plánoval posielať do Dauhy 100 ton ovocia a zeleniny každý deň, aby zabránil potravinovej kríze v krajine.[13]. Lety spoločnosti Qatar Airways, jednej z najväčších leteckých spoločností na svete, nakoniec mohli embargo obísť a teraz prechádzajú cez Irán a Turecko.^[14].

            Okrem logistickej a humanitárnej podpory Katar v mnohých oblastiach vytvoril geopolitické spojenectvo s Teheránom a Ankarou - najmä proti Saudskej Arábii[15]. V roku 2017, krátko po zavedení saudského embarga, podpísali tieto tri krajiny dohodu o obchode a doprave.[16]. Ukončenie embarga v roku 2021, o ktorom sa rozhodlo na samite v Al Ule, neukončilo spoluprácu medzi Dauhou, Ankarou a Teheránom[17].

            Napríklad v decembri 2021 sa Turecko a Katar dohodli na kontrole a správe letiska v Kábule po tom, ako sa v Afganistane vrátil k moci Taliban.[18]. Obe krajiny spolupracujú aj v Sýrii (proti al-Asadovi), Palestíne (pomoc a podpora Hamasu) a Líbyi (v prospech vlády v Tripolise).[19]. Turecko a Katar sú tiež známe svojou podporou Moslimského bratstva, a to aj počas Arabskej jari (2010-2011).[20].

            V prípade iránsko-katárskych vzťahov existuje rovnaká kontinuita v bilaterálnych vzťahoch ako v prípade Turecka po zavedení embarga na roky 2017 - 2021. Jedným z dôvodov je spoločné vlastníctvo najväčšieho svetového plynového poľa (Severný Dóm/Južný Pars), ktoré je pre Dauhu nevyhnutné.[21]. Navyše vzhľadom na to, že Katar hostí americkú základňu Al Udeid a obáva sa možného útoku na svoje územie, krajina sa snaží zachovať maximálnu mieru diplomacie s Teheránom.[22]. Okrem toho Dauha v roku 2015 podporila Viedenské dohody (JCPOA)[23] a pracuje na deeskalácii medzi Washingtonom a Teheránom ako sprostredkovateľ.[24].

            Iránsky prezident Raísí nedávno, 20. a 21. februára 2022, pricestoval do Dauhy na štátnu návštevu[25]. Počas svojej prvej návštevy Perzského zálivu podpísal s katarskými predstaviteľmi 14 dokumentov o dohodách za prítomnosti emira[26]. Na záver sa zúčastnil na 6. samite Fóra krajín vyvážajúcich plyn (GECF), ktorý sa tento rok konal v katarskom hlavnom meste[27]. Dohody medzi Iránom a Katarom sa okrem energetiky zameriavajú najmä na obchod a hospodárstvo, ako aj na kultúru, vzdelávanie a infraštruktúru.[28].

            Súčasné stávky spojenectva Iránu, Turecka a Kataru sú viacnásobné vzhľadom na rôznorodosť vonkajších vzťahov týchto troch regionálnych aktérov. Po prvé, Turecko je členom NATO a rovnako ako Katar má americké vojenské základne v Izmire a Incirliku. Irán má však vojenské väzby s Ruskom a Čínou a podporuje sýrsky režim al-Asada.[29]. Aj v ukrajinskom konflikte sa Irán a Rusko dohodli na dodávkach zbraní (bezpilotných lietadiel), ako aj na dodávkach plynu a ropy.[30]. Turecko dodalo Ukrajine bezpilotné lietadlá Bayraktar[31]. Pokiaľ ide o Katar, len "vyzvala všetky strany, aby preukázali zdržanlivosť a vyriešili krízu diplomatickou cestou".^[32]. Napriek tomu sa môže stať alternatívnym zdrojom plynu pre Európu k ruskému plynu[33].

Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN