Kryptomena Series : Nové európske nariadenie MiCA

S rastúcim využívaním nezávislých kryptoaktív malými a strednými európskymi spoločnosťami s vysokou medzinárodnou expozíciou[1]Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) hlasoval o nariadení MiCA (Trhy s kryptoaktívami) 10. októbra 2022. Hlavným cieľom tohto projektu je vytvoriť spoločný rámec pre všetky členské štáty Európskej únie (EÚ), ktoré majú vypracované vlastné predpisy o kryptoaktívach. Najpokročilejšie sú Nemecko, Litva, Malta a Francúzsko. Vzhľadom najmä na nárast počtu kybernetických útokov súvisiacich s kryptomenami z "2,9 % všetkých nahlásených kybernetických hrozieb v [januári] 2021 [na] 8,4 % od februára do októbra 2021"[2]Európske inštitúcie majú v úmysle zaviesť regulačný rámec na ochranu spotrebiteľa, ktorý by sa vzťahoval na platformy v prípade straty alebo pirátstva aktív investorov.

A to bez toho, aby sa zohľadnila európska vôľa zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môže umožniť nevystopovateľnosť transakcií uskutočňovaných v rámci decentralizovaného financovania, za ktorým nestojí centrálna banka. Členské štáty EÚ naďalej dodržiavajú odporúčania 15 a 16 Finančnej akčnej skupiny (FATF), ako napr.Pravidlo cestovania". na transparentnosť, pokiaľ ide o pôvod a príjemcu kryptoaktív. Medzi textom EÚ a FATF preto nie je v kľúčových bodoch dodržiavania predpisov žiadny zásadný rozdiel. Podobne poskytovatelia služieb, ktorých ústredie sa nachádza na území tretieho štátu, ktorý sa považuje za "vysoko rizikový z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí, ako aj zo zoznamu EÚ obsahujúceho krajiny a územia, ktoré nespolupracujú na daňové účely, budú musieť zaviesť posilnené kontroly v súlade s rámcom EÚ".[3].

Medzi regulačnými požiadavkami, kontrolami a podporou inovatívnej investičnej technológie sa budúca regulácia MiCA nezaobíde bez kontroverzií, pokiaľ ide o potenciálnu podporu alebo prekážku využívania riešenia, ktoré kryptoaktíva predstavujú pre podniky. Na jednej strane platformy pre predaj a výmenu kryptoaktív vyjadrujú určité obavy z vývoja regulačného rámca, ktorý je príliš vzdialený od obchodnej reality a postavenia iných jurisdikcií, najmä v Afrike. Na druhej strane svet dodržiavania bankových predpisov žiada prísnu kontrolu zo strany európskych rozhodovacích orgánov. Predbežná dohoda, ktorú Rada Európskej únie a Európsky parlament dosiahli 30. júna 2022, bola rovnováhou medzi rôznymi víziami. Únik aktualizovanej verzie kompromisného textu v septembri 2022 však naznačil, že návrh obsahuje nové ustanovenia, ktoré by mohli brániť prijatiu nezávislých kryptomien európskymi podnikmi. Očakáva sa, že nakoniec prijatý, podstatne odlišný návrh nenadobudne účinnosť pred koncom roka 2024. Už teraz načrtáva politickú víziu arbitráže medzi dvoma víziami financií a vyhliadky na využitie tohto nového nástroja spoločnosťami.

Nezávislé kryptomeny môžu totiž spoločnosti považovať za alternatívne riešenie ťažkostí, ktoré spôsobuje nadmerná kompatibilita bankových inštitúcií, ktoré z preventívnych dôvodov radšej odmietajú vykonávať transakcie, ktoré sú však vzhľadom na zložitosť nexus a potenciálny konflikt medzi európskym a transatlantickým sankčným režimom. Teraz môže spoločnosť nakupovať takzvané kryptomeny stablecoinsNapríklad spoločnosť, ktorá uskladní x gramov zlata alebo x dolárov za kryptomenu, aby sa vyhla volatilite, a pošle ich príjemcovi bez toho, aby museli prejsť cez banku. Zatiaľ čo problémy s dodržiavaním predpisov v decentralizovanom financovaní pretrvávajú, nadmerné dodržiavanie predpisov zo strany bánk mizne. Počiatočné náklady na tieto šeky sa potom amortizujú úsporou bankových poplatkov. Transakcie sa stávajú takmer okamžitými, zatiaľ čo v jednej z mála bánk, ktoré by súhlasili s transakciou, by bolo potrebných niekoľko týždňov. Používanie kryptomien potom ponúka prístup na nové a sľubné trhy.

Výhody používania nezávislých kryptomien by však mohli byť obmedzené týmito novými ustanoveniami nariadenia MicA. V súčasnej podobe je integrácia žetóny nehorľavé (NFT) a stablecoins Najproblematickejšími otázkami sú algoritmické opatrenia a otázka nekalej súťaže zo strany zahraničných platforiem, ktoré nepodliehajú MiCA. Tieto opatrenia sa týkajú najmä európskych platforiem, ktoré spracúvajú platby a obchodujú pre podniky. Od platforiem sa teraz vyžaduje, aby zvýšili svoju kompatibilitu, pričom náklady a oneskorenia sa prenášajú ďalej. To odradí podniky, ktoré využívajú platformu ad hoc, pretože konkurenčná výhoda týchto platforiem oproti bankám už nebude taká atraktívna. Ostatné, ktoré majú trvalú a významnú potrebu, ich budú naďalej používať alebo budú tieto transakcie vykonávať priamo, bez platforiem, aj keď to znamená investície a školenie ich tímov. Nakoniec ide o kompromisné riešenie, keďže niektoré hospodárske subjekty môžu využívať neeurópske platformy, čo nie je zakázané, pokiaľ nedochádza k aktívnemu získavaniu informácií.

Problém je teda hlbší, rastúci rozdiel medzi reštriktívnou reguláciou EÚ a inými, ústretovejšími jurisdikciami. Samotná voľba postupu prostredníctvom vyčerpávajúcej regulácie, keď Spojené štáty chcú regulovať prostredníctvom postupných súdnych rozhodnutí, neumožňuje flexibilitu potrebnú pre inovačné odvetvie. Vzniká teda otázka, čo je základom tejto voľby. Európska únia, na rozdiel od Washingtonu, plánuje zriadiť digitálnu menu e-euro, ktorá je konkurentom nezávislých kryptomien a stablecoins ... niektoré z nich by mali byť regulované MiCA.

Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN