Taiwan: technologické bojisko

            Taipei, Taiwan, 2. - 3. augusta 2022. Nečakaná návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej sa uskutočnila a táto správa sa rozniesla po celom ázijsko-tichomorskom regióne.[1]. Peking ostro zareagoval a 4. augusta rozmiestnil okolo Taiwanu lode a lietadlá v rámci "rozsiahlych leteckých a námorných cvičení" vrátane vypustenia balistických rakiet.[2]. Početné čínske vojenské bezpilotné lietadlá (BZK-007) vstúpili do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ) ostrova[3]. Niekoľko čínskych lietadiel prekročilo strednú líniu Taiwanského prielivu[4]. Len 20. augusta nahlásilo taiwanské ministerstvo obrany 17 vojenských lietadiel a 5 čínskych vojenských plavidiel v blízkosti ostrova[5]. Podľa ministerstva sedem zo 17 lietadiel (dva bombardéry Xi'an JH-7, dva Suchoj-30, dva Shenyang J-11 a protiponorkové lietadlo Shaanxi Y-8) prekročilo strednú líniu oddeľujúcu Čínu a Taiwan v prielive alebo sa odvážilo vstúpiť do juhozápadného sektora taiwanskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADZ).[6]. Podľa databázy, ktorú zostavila agentúra AFP z hlásení taiwanskej armády, došlo v auguste k 446 náletom čínskych vojenských lietadiel na Taiwan a od začiatku roka k 1 100 náletom.[7].

            Tieto čínske reakcie však nie sú ničím novým. Od vzniku Čínskej ľudovej republiky a od vyhnania Čankajška na Taiwan v roku 1949 je otázka ostrova jablkom sváru medzi Pekingom a Tchaj-pejom.[8]. Tá prvá považuje Taiwan za svoju provinciu, zatiaľ čo Taiwanci si chcú zachovať nezávislosť, čo je v rozpore so zásadou "jednej Číny" (Princíp jednej Číny)[9].

            Po druhé, hoci západné krajiny (s výnimkou Vatikánu) už nemajú v Tchaj-peji veľvyslanectvá, udržiavajú a zintenzívňujú svoje kontakty s taiwanskými predstaviteľmi.[10].

            Už v roku 1979, napriek tomu, že Washington uznal Čínu, Spojené štáty ratifikovali Zákon o vzťahoch s Taiwanom (TRA), ktorou sa zaviazali dodať Taiwanu dostatok zbraní, aby sa mohol brániť v prípade vojenskej agresie[11]a tento záväzok pretrváva dodnes.[12]. Šesť záruk prezidenta Ronalda Reagana (1982) tiež charakterizuje záväzok USA voči Taiwanu[13]. Sú to: 1) nestanoviť dátum ukončenia dodávok zbraní na Taiwan; 2) nekonzultovať s Pekingom predaj zbraní na Taiwan; 3) nesprostredkovať medzi Tchaj-pejom a Pekingom; 4) nerevidovať podmienky TRA; 5) nezmeniť svoj postoj k otázke suverenity Taiwanu; a napokon 6) nevyvíjať tlak na Tchaj-pej, aby začal rokovania s Pekingom.[14].

            Vláda USA 2. septembra schválila tri nové predaje zbraní Taiwanu v celkovej hodnote 1,1 miliardy USD, ktoré zahŕňajú logistickú podporu programu radarového dohľadu a súvisiace vybavenie vrátane 60 rakiet AGM-84L-1 Harpoon Block II a 100 rakiet AIM-9X Sidewinder Block II.^[15]. Podľa taiwanského ministerstva zahraničných vecí ide o piate oznámenie predaja zbraní Taiwanu zo strany Bidenovej administratívy v tomto roku a šieste od inaugurácie amerického prezidenta v januári 2021.^[16].

            Okrem Pelosiovej a ďalších amerických zákonodarcov[17]Japonskí úradníci[18]a niektorí európski zástupcovia (litovskí, českí a slovenskí) tiež nedávno navštívili Tchaj-pej[19]Podobne ako nedávno vo Francúzsku (7. - 8. septembra)[20]. Kanaďania sa pripravujú na budúcu parlamentnú návštevu v októbri 2022[21]. Peking tieto prehlbujúce sa vzťahy vníma negatívne[22].

            Okrem Juhočínskeho mora (Paracelské a Spratlyho ostrovy) si Peking nárokuje aj niekoľko ostrovov pozdĺž svojho východného pobrežia: okrem Taiwanu sú to aj japonské ostrovy Senkaku[23]. To vyvoláva obavy v Tokiu a dokonca aj vo Washingtone, pretože v regióne sa nachádzajú jeho vojenské základne (Okinawa v Japonsku).[24].

            Taiwan je však predmetom túžby Pekingu aj Washingtonu, a to nielen kvôli svojej strategickej polohe (Taiwanský prieliv), ale aj kvôli svojmu priemyselnému potenciálu (ultra high-tech továrne) a technologickému dedičstvu (výroba polovodičov).[25].

            Taiwanský polovodičový priemysel, ktorý je nevyhnutný pre výrobu high-tech výrobkov (telefóny, lietadlá, solárne panely atď.) a má zásadný význam pre svetové hospodárstvo, predstavuje veľkú časť svetovej produkcie (63 %).[26]. Taiwanské továrne dokážu gravírovať veľké čipy s presnosťou 3 nanometre (3 milióntiny milimetra), ktoré sa predávajú po celom svete a vybavujú naše autá, vlaky, lietadlá, chladničky, telefóny (90% najnovších generácií smartfónov všetkých značiek vrátane).[27] Najväčšie značky, či už ázijské, európske alebo americké, sa stali mimoriadne závislými od týchto taiwanských polovodičov.[28]. Najmodernejšie polovodiče vyrába prevažne Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC) (popredná svetová spoločnosť v oblasti polovodičov)^[29]. 

            Foxconn, jedna z najväčších taiwanských technologických spoločností, je hlavným dodávateľom elektroniky pre Apple a montuje jeho iPhone[30]. Aj najväčší súkromný zamestnávateľ v Číne, spoločnosť Foxconn, je pod tlakom taiwanských úradov, aby sa vzdala investície vo výške 800 miliónov USD do čínskeho výrobcu čipov Tsinghua Unigroup.[31]. Za týmto tlakom je obava úradov, že posilnená čínska spoločnosť pomôže Číne dosiahnuť jej technologické ambície v boji na diaľku so Spojenými štátmi, najmä preto, že v investičnej dohode je popri Foxconne uvedená aj čínska investičná spoločnosť WiseRoad Capital, ktorá má úzke väzby na pekinskú vládu[32]. Spojené štáty sa skutočne snažia znížiť svoju závislosť od Číny a začiatkom augusta 2022 Joe Biden podpísal zákon s názvom CHIPS a zákon o vede, 52 miliárd dotácií na podporu výroby polovodičov v USA^[33].

            Okrem toho, že Taiwan je svetovým lídrom vo výrobe čipov (alebo polovodičov), zostáva aj strategickým miestom, ktoré sa Peking stále snaží kontrolovať: Taiwanský prieliv, 130 km široký medzi Čínskou ľudovou republikou a ostrovom Taiwan, je tiež dôležitou obchodnou cestou medzi Južným a Východočínskym morom.^[34]Hlavným dôvodom je, že sa používa pre nákladné lode spájajúce Čínu, Japonsko, Južnú Kóreu a Taiwan so Západom.^[35]. Podľa údajov agentúry Bloomberg prešla v tomto roku cez prieliv takmer polovica svetovej kontajnerovej flotily, t. j. 48 % z 5 400 prevádzkovaných kontajnerových lodí na svete, a 88% najväčších lodí na svete podľa tonáže.[36].

            Ostrov má stále výhodu priameho prístupu do hlbokého oceánu na svojom východnom pobreží, čo by Číne umožnilo vybudovať novú základňu balistických raketových ponoriek (SSBN) a priblížiť sa k pobrežiu USA.[37].

            Napriek hrozbám otvorenej vojny sa však ekonomickí a politickí aktéri snažia vyhnúť eskalácii z obavy, že by ochromili svetové hospodárstvo.[38]. S cieľom zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu dodávok, ako aj reagovať na čínsky vplyv sa však počas Bidenovej návštevy Japonska v máji minulého roka začala iniciatíva Indo-tichomorský hospodársky rámec a 8. septembra sa v Los Angeles začal samit, na ktorom sa zúčastnilo 14 krajín (okrem USA a Japonska aj Austrália, Brunej, Fidži, India, Indonézia, Malajzia, Nový Zéland, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Thajsko a Vietnam).^[39].

            A nakoniec, možné stretnutie amerického prezidenta Joea Bidena a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na stretnutí G20 na Bali v Indonézii v novembri 2022.[40]Európska únia sa po prvýkrát zapojila do rozvoja taiwanského hospodárstva, čo by mohlo v nasledujúcich rokoch objasniť osud Taiwanu a celého ázijsko-tichomorského regiónu...

Všetky práva vyhradené spoločnosťou BRAUN